Skároš (Eszkáros)

Prvá písomná zmienka o obci Skároš pochádza z roku 1270. Spomedzi známych 19 hradov niekdajšej Abovskej župy, podľa súčasného stavu prieskumov je o 17-ich známe, alebo aspoň pravdepodobné, že boli obývané aj počas obdobia Arpádovcov, ako aj v prvých desaťročiach 14. storočia. Jedná sa o nasledovné: hrad Seňa; Skároš, Füzér, Füzér-Őr-hegy, Gönc-Amadévár, Bukovec, Košice-Hradová, Regéc, Slanec, Novajidrány-Sárvár, Svinica, Herľany, Drienovec, Vajkovce, Jasov a samozrejme hrad Boldogkő. Obec „Skarus” sa poprvýkrát uvádza z roku 1270 pri obchodzke füzérskeho hradného panstva. V tom období hrad „Skarus” patril Miklósovi, synovi Abu, pochádzajúceho z Nádasdiovskej vetvy rodu Abovcov. Kráľ v roku 1335 daruje majetok zosnulého Domokosa Nádasdiho palatínovi Vilmosovi Drugethovi. V súvislosti s ruinami nachádzajúcimi sa na Hradnom vrchu, podľa bližšie nešpecifikovaných typologických znakov, čas výstavby hradu Skároš datujú slovenskí experti do 13.-14. storočia, teda do doby, kedy sa hrad nachádzal vo vlastníctve Nádasdiovskej vetvy Abovcov. Z toho sa predpokladá, že túto pevnosť dala postaviť práve táto vetva Abovcov. Kurióznou atrakciou obce sú ruiny kaštieľa rodiny Feketeovcov z roku 1900. Za zmienku stojí pamätný park na počesť padlým v II. svetovej vojne, kde sú vystavené zbrane delostrelectva a tankového vojska. Okolie obce, najmä západné úbočia Slanských vrchov vábia návštevníkov nielen na výlet, ale aj na cyklotúru smerom do Maďarska. (www.skaros.sk)