Prírodné prostredie

Tokajské pohorie je najsevernejším a zároveň najmladším vulkanickým členom Severného stredohoria, ktorý v doslovnom zemepisnom ponímaní je južnou časťou vulkanického pásma Prešovsko-Tokajskej vrchoviny, alebo iným názvom Tokajsko-Prešovskej horskej reťaze, ktorá na západe hraničí s Hornádom a na východe s riekou Bodrog. Súčasťou Karpatskej kotliny je aj krajina Severného stredohoria. V jeho východnej časti sa nachádza pásmo Tokajsko-prešovskej vrchoviny, pozostávajúcej z troch podcelkov, so 150 kilometrovým hrebeňovým horským pásom. Južným členom tohto horského pásma je Tokajská vrchovina, strednou časť tvoria Slanské vrchy a severnou časťou sú Prešovské vrchy. Južná časť medziľahlých Slanských vrchov spadá na územie Maďarska. V rámci tohto bloku sa rozprestiera horské zoskupenie Veľkého Miliča, respektíve oblasť Hegyköz (pozn. prekladu: Medzihorie), ktorej jednu časť tvorí Horné Medzihorie. Na Slovensku, územie európskeho významu (ÚEV) Milič zaberá južnú časť pohoria Slanských vrchov na hraniciach s Maďarskou republikou. Predstavuje typ hornatinovej lesnej krajiny, riedko osídlenej, na vyvrelinách Slanských vrchov. Sopečný masív Miliča je výrazne členený a tvoríniekoľko samostatných celkov, z ktorých najvýznamnejší je vulkanický masív s vrcholovou kótou Bradlo (840 m n.m.) a rozsiahly stratovulkán Veľký Milič (895 m n.m.). Podhorie masívu tvoria mladotreťohorné, prevažne hlinito-kamenité sedimenty.