Füzér klenotnica Medzihoria

Füzér, týčiacim sa ponad obcou ako kráľovská koruna, ponúkajúca unikátny estetický zážitok. Hrad bol počas svojej histórie buď kráľovským majetkom alebo aristokratickým veľkostatkom. Spomedzi abovských kamenných hradov bol najskôr postavený práve hrad Füzér, a to ešte pred nájazdom Tatárov, niekedy pred rokom 1235. Meno pôvodných majiteľov z rodu Kompoltovcov a ich potomka “Slepého Andronica” sa už v stredovekých análoch neuvádza. Je pravdepodobné, že sa pod týmto pomenovaním skrýva jedna vetva rodu Abovcov. V roku 1270 si ho kúpil od Andronica kráľ Ondrej II. Niekdajšia pevnosť na vrchu Őr-hegy, patriaca k hradu Füzér, sa posi užívala aj v dobe Arpádovcov, ale ešte aj počas prvých desaťročí 14. storočia. Do vymretia rodu Arpádovcov hrad bol kráľovským statkom, neskôr nachádzame medzi jeho majiteľmi také mená, ako Báthoryovci, Nádasdyovci a Perényiovci. Za čias Petra Perényiho, ktorý bol strážcom koruny, v roku 1526 strážili korunu práve na hrade Füzér. Po odhalení sprisahania Nádasdyovcov v roku 1671, sa stáva kráľovským statkom. V roku 1676 kráľovská komora vydala príkaz na jeho zbúranie. Tým sa končí historická rola hradu Füzér a príslušenstvo hradu sa v roku 1868 stáva majetkom rodiny Károlyiovcov. Füzér bol v stredoveku centrom hradného panstva. Aj v tomto období, ale aj následne je typické pre obec úzke spolunažívanie s prírodou. (ťažba dreva, poľnohospodárstvo a nadväzujúce remeslá: kováčstvo, debnárstvo a remenárstvo).