Pusztafalu je v jame a Tilalmas je ponad ním

Prvá písomná zmienka o obci Pusztafalu pochádza z roku 1389. Obec bola v 14. storočí kráľovským statkom ako príslušenstvo hradu Füzér, neskôr patrila k domíniu hradu Slanec. V prvej polovici 17. storočia bola ľudnatou, zámožnou obcou Medzihoria, disponovala s početnými stavmi hospodárskych zvierat. Obyvateľstvo obce od konca 17. storočia postupne zutekalo pred nástrahami častých vojen, obec sa vyľudnila. V 18. storočí jej majiteľmi boli Forgáchovci, ktorí usídlili v obci reformované rodiny. Obec preslávili tunajší debnári i vo vzdialených končinách, pričom ešte aj prednedávnom sa toto remeslo prenášalo z otca na syna. Medzi významnými rodákmi obce je treba spomenúť rodinu Szádeczkých. Samuela Szádeczkého poslali do Pusztafalu ako vyhnanca za jeho vysokú vojenskú hodnosť, ktorú zastával počas borby za slobodu v meruôsmych rokoch. Stal sa duchovným pastierom a učiteľom obce, medzi obyvateľmi obce rozšíril čardáš založený na verbunku, ktorý ešte aj v súčasnosti tancujú miestni. Jeho synovia, historik Lajos Szádeczký-Kardos (1859-1935) a geológ Gyula Szádeczky-Kardoss (1860-1935), sa narodili v Pusztafalu. Geológ Elemér Szádeczky-Kardos (1903-1984) sa narodil v Klúži. Na počesť tejto rodiny bola umiestnená pamätná tabuľa na stene farského úradu a na miestnom cintoríne dali postaviť pamätný stĺp na ich pamiatku. Na cintoríne sa nachádza viacero pomníkov s drevenými náhrobnými stĺpmi. V obci čaká na návštevníkov aj miestny dom tradícií. (www.pusztafalu.hu)