Slanec (Szalánc), zem múz

Formálna podoba a náladovo-obsahová stránka cyklu básní K Jú-lii je už jednotnejšia, básnik si našiel tón, svoj štýl a formu veršov. Od Losonczyovcov si hrad dobil husitský vodca Ján Jiskra, ktorý dal hrad zbúrať. Neskôr – po manželstve s Annou Losonczyovou – hrad nadobudnú Forgáchovci a po bojoch vedených proti ním ho obsadí sedmohradský knieža György Rákóczi, ktorý ho dal úplne zbúrať. Hrad však bol stále obnovený. Až počas kuruckých vojen, v roku 1678 ho obsadia cisárske vojská a dajú zbúrať hrad definitívne. Skúmajúc údaje z novoveku v monografii Abovsko-turnianskej župy (1896), nachádzame nasledovné: Obec Slanec sa nachádza takpovediac úplne v lese. Má 125 domov, obýva ju 886 Maďarov a Tótov, obec má železničnú stanicu, poštový úrad s telegrafom. V parku grófa Istvána Forgácha pod Hradným vrchom, ktorý je súčasťou katastra obce, sa našli predmety z doby kamennej a bronzovej. Jej atrakciou je kaštieľ grófa Forgácha, ďalej park a hrad. Kaštieľ, stojací v parku, dal postaviť gróf Zsigmond Forgách v druhej polovici 18. storočia. Ponad obcou sa týčia ruiny hradu Slanec; v jeho slušne udržiavanom donjone (obytná veža s kruhovým pôdorysom) sa nachádza rodinná galéria obrazov. Župná monografia (1896) ďalej uvádza: všetky majeri panstva, ďalej kaštieľ v Nižnej Kamenici a útulná poľovnícka chata, postavená terajším majiteľom na tzv. Okrúhlom kopci, sú spojené s kaštieľom v Slanci telefonickou sieťou. Kameňolom v chotári obce prenajímajú maďarské štátne koľajové dráhy.