Slanec (Szalánc), zem múz

Obec Slanec sa rozprestiera na severnom úbočí Veľkého Miliča, juhovýchodne, na 13 km od Košíc. Najväčšou atrakciou obce je zrúcanina hradu nachádzajúca sa na susednom hradnom vrchu, ktorá je dominantou panorámy okolia. Ruiny hradu stoja dodnes na vrchu severne od obce, kam vedie z obce turistický chodník. Obec Slanec vznikla okolo dôležitého hradu, ktorý sa poprvýkrát spomína v písomnostiach z roku 1230, pod názvom „Castrum Salis”, t.j. „Solivar”. Hrad dal postaviť predok slanských Abovcov, Čamov syn, Peter. Hrad bol najvýznamnejšou pevnosťou okolia, ochraňoval abovsko-zemplínsky priesmyk. Za jeho držbu sa odohralo mnoho bitiek, jeho vlastníci sa viackrát menili. Vlastnili ho Reinholdovci, Szaláncziovci a Losoncyovci. Znamenitou osobnosťou rodiny Losonczyovcov je Anna Losonczy (1553-1595), manželka neskoršieho chorvátskeho bána, Krištófa Ungnáda, tu sa oboznámila s Bálintom Balassim, významným poetom maďarskej renesancie. Básnik ju daromne obliehal svojou láskou, nepoddala sa mu i napriek tomu, že ovdovela za mlada. V roku 1589 sa vydala za Zsigmonda Forgácha. Pre cyklus Balassiho básni pod názvom “K Júlii”, inšpirovaného Annou Losoncyovou je typická ľúbostná pieseň, pod vplyvom svetských ľúbostných poém. Básne odzrkadľujú širokú škálu emocionálneho rozpoloženia básnika, počnúc ohurujúcim nadšením zo stretnutia, až po úplnú beznádejnosť zo zrieknutia sa.